Po ukončení zdravotníckej školy v Trenčíne v roku 1995, som krátky čas pracovala v nemocnici v Trenčianskych Tepliciach.

...odvtedy už pretieklo veľa vody a...

...život to zariadil tak, že som sa veľkým oblúkom odklonila z cesty zdravotníckej profesie. Vnímam to ako životnú skúsenosť, že som si musela určité veci odžiť, pochopiť, dozrieť...aby som sa opäť po rokoch mohla vrátiť, i keď trochu inak, k tomu čo ma baví a napĺňa, k ľudskému telu, jeho psychike a psychosomatike.
Myslím, že k masírovaniu ma nasmerovali moje vlastné zdravotné problémy, ktoré poukazovali na zmenu v živote. Dlho mi trvalo, pokým som sa naučila čítať medzi riadkami života. Neľutujem ani jeden deň. Bola to škola. Pochopila som však, nezáleží na tom čo robíme, ale ako to robíme, pretože ľudia to vycítia.

Viem, že všetci sme tu na nejakej ceste. Moja cesta ma doviedla až sem. Cítim, že masírovanie je zmyslom môjho bytia, lebo sa mi v tejto pozícii páči a som šťastná. Na tejto práci ma baví, že sa môžem stále rozvíjať, vždy je sa čo učiť. Je to cesta pokory a zodpovednosti.

Moje motto: Pracujem rukami, masírujem srdcom!

Ruky sú v podstate fyzickým predĺžením môjho srdca. Keď sa dotýkam rukami, tak zdieľam energiu svojho srdca, svoju lásku. Láska je ten najuniverzálnejší a najsilnejší princíp. Je to spojivo všetkého čo existuje.